Slančík

Názov obce Starosta obce Adresa o.ú. Telefón Fax E-mail
Slančík Ján Bačo 044 17 Slančík 055 6966973   obec.slancik@stonline.sk


 


                                                                       Starosta obce pán Ján Bačo

 



                                                  



 

Poloha
Obec Slančík leží v južnej časti Slanských vrchov. V jej severnej časti katastrálneho územia pramení rieka Roňva a v severozápadnej časti riečka Slančík. Keďže jej geografická poloha je zaujímavá čo dosvedčuje aj 100 m výškový rozdiel katastrálneho územia, ktorého najnižší bod je 256 m n.m, najvyšší bod 356m n.m. a zastavaná časť obce je približne v strede týchto výšok, tým vytvára dobré podmienky pre rozvoj turizmu. Obec je vzdialená od najbližšieho mesta Košíc 25 km.

História

Obec Slančík vznikla súčastne so Slanským hradom a je súčasťou jeho histórie. Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Do roku 1330 obec patrila panstvu rodu Viliama Drugheta, neskôr Lossonczyovcom a od 17. storočia Forgáchovcom. Posledný panovník z rodu Forgáchovcov Štefan, v lese nad obcou, časť Kerekhegy vybudoval svoje letovisko – kaštieľ s vežou, ktorý miestnými obyvateľmi bol nazývaný „lovecký zámok“, pod ktorým je aj pochovaný. Bohužiaľ v 70–tich rokoch minulého storočia bol kaštieľ zdemolovaný a Forgáchová hrobka drasticky zničená a vykradnutá. Slančík sa spomína v roku 1369 pod názvom Egyhasszalánc. Terajšiu podobu názvu obec dostala v roku 1903. Charakteristickou pamiatkou je kostol, ktorý od 16. storočia kedy bol postavený ako protestantská modlitebňa prešiel rôznymi premenami. V minulosti si obyvatelia zabezpečovali obživu v poľnohospodárstve, kde na 331 ha katastrálnom území pestovali produkty, chovali hovädzí dobytok a ošípané. Do povozov a obrábacieho náčinia priahali kone, voly a chudobnejší gazdovia aj kravy. Ďalšou možnosťou na získanie obživy boli práce v lese pri ťažbe dreva, alebo jeho pálení na drevené uhlie. Drevná hmota bola tiež rezaná na dosky a iný druh reziva na píle v „Starom Ďáry“, kde bolo vytvorené jazierko vybudovaním hrádze a záchytom prameníkov vody riečky Roňava. V ňom sa močilo a trelo konope a ľan. Tiež sa konali rôzne podujatia a zábavy. Po 2. sv. vojne bola hrádza zbúraná a jazierko zničené. Ženy tkali koberce z priadze a vyšívali dekorácie do bytov. Tieto výrobky ručných prác sa zachovali dodnes.

Zaujímavosti
Významným zdrojom vody je obecná studňa s „válovom“, ktorý slúžil aj na napájanie domácich zvierat. Je zaujímavosťou, že aj keď voda stále vyteká do otvoreného priestranstva, nezamrzne ani pri najväčších mrazoch. Najstarší listnatý strom v obci „Dub pri krížu“ má viac ako 500 rokov.

Pamiatky
Najväčšou historickou pamiatkou v obci je rímsko-katolícky kostol zasvätený narodeniu Panny Márie.Postavený bol v druhej tretine 16. storočia ako protestantská modlitebňa. V roku 1820 bol prestavaný a v nárožiach spevnený diagonálne postavenými opornými piliermi. Pri neskorších prestavbách v r. 1689 a 1892 dostal jednoduchú trámovú vstupnú stavbu s voľnou konštrukciou. Nad portálom je štukovaný reliéf kalicha. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom má drevený lištový strop. Vnútorné zariadenie je z konca 19. storočia. Pri vstupe do kostola bola malá drevená zvonica. V roku 1960bola zbúraná a vystavaná nová. Vo vnútri je malý zvon pochádzajúci z r. 1791. Kostol bol niekoľkokrát prestavaný a premaľovaný. V roku 1974 bola opravená strecha a omietka.
Zvon v kostole narodenia Panny Márie v Slančíku je evidovaný pod číslom 4963 ako hnuteľná kultúrna pamiatka. Má pôvodnú 6 ramennú korunu uchytenú v drevenej hlavici. V hornej časti zvona, v tzv. hornej nápisovej páske, medzi dvoma hrubšími plastickými linkami, sa nachádza jednoriadkový latinský nápis s datovaním: „IESUS NAZARENIUS (E)GHAZ REX IUDEORUM KIS 1791 SZAL(ANCZ)“
ČO v preklade znamená „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský, kostol v Slančíku 1791“. V strede plášťa zvona je reliéf kľačiacej mužskrj postavy v zriasnenom rúchu, nad úderovým vencom zvona je jedna plastická linka. Pôvodné vykované srdce je dodatočne upravované prizváraným zaťažením. Zvon bol prevedený na systém elektrického zvonenia.
Najstarší listnatý strom v obci „Dub pri krížu“ má viac ako 500 rokov.

Ľudové zvyky a tradície

O Slančíku sa hovorilo ako o roľníckej usadlosti. Náradi a nástroje potrebné k práci na poli si vyrábali obyvatelia sami z dreva. Kovové súčasti nástrojov kovali kováči, alebo kupovali v obchodoch v Košiciach, alebo v Sečovciach. Ďalšie práce, ktoré vykonávali vzhľadom na geografickú polohu a blízkosť okolitých lesov bolo pálenie dreveného uhlia, ťažba a zvoz dreva. Neskôr sa zaoberali aj inými profesiami, ako obuvníctvom a včelárstvom.
Stála ženská folklórna spevácka skupina „KEĽUČANKA“ sa zúčastňuje rôznych osláv a festivalov. Skupina s husľovým a a akordeónovým doprovodom pod vedením pani Ireny Dolgošovej má 13 členiek.

Dni obce Slančík 2008